5. septembra 2016

Ľudské strasti

Niektoré veci sa mi nestávajú často.    Ale potom sa tieto veci skĺbia do jedného dňa s dátumom 5.september (vačšinou je to 2.september) a vzniká z toho migréna s dobou trvania 10 mesiacov. Ranné vstávanie, zabudnutie pera do školy, žiadna kniha a slúchadla v batohu a možem pokračovať ďalej. Zbytočné pominuteľné maličkosti, ktoré sa ani nemôžu nazývať problémami oproti imigrácii atď. Bežné ľudské strasti. Ako majú ženy migrény a muži sú jednoduchí muži, tak existujú ľudské strasti.



Vybitý telefón, zabudnuté kľúče, náhodná odpoveď pred tabuľou či prázdna peňaženka. Ak sa budem držať toho, že všetko sa deje pre niečo, nebudem to ja.

Ale som to ja, pretože na to istým princípom verím. Obliala som si na festivale bielu sukňu. Poviete si jeden kávový fľak je hodný tak dvoch pohľadov čašníkov a poznámky o nešikovnosti. Nuž, ale keď ste ja, máte dve kávové stopy a milión kvapiek pomarančového džúsu na bielo-snehovej sukienke. Nuž a to, že som sa obliala upútalo oči aj dievčat , čo robili na námestí sieťotlač na tričká. Tie mi ponúkli sieťotlač na sukienku a tak táto sukňa dostala iný a originalny rozmer.

Nelámala som si hlavu so škvranmi, však práčka (mama) operie. Ale ku konci dňa som sa krútila v staro-novej sukni.

Školský rok započal, som za polovicou (nerátajúc 5-6.ročník). Spolužiačok mám hojný počet takisto ako hodín v škole. Na rozvrh si nesťažujem, však mám školu rada. A tie denné útrapy svojim spôsobom tiež. Pripomínajú mi moju negramotnosť, nešikovnosti a vačšinou aj lenivosť. Carpe diem!

Žiadne komentáre

Zverejnenie komentára

© BLOG 'N' ROLL
Maira Gall